Ahojte, po dlhšej dobe vás zdravím. Možno sa pýtate, čo je so mnou, čo je s Magaelou. Možno sa vám zdá, že je akosi ticho okolo nášho sveta víl a rozprávok, no pravdou je, že neviem, čo skôr. Toľko sa toho teraz deje v mojom živote. Svadobná sezóna je v plnom prúde, na dielničke každý deň pracujeme ako včeličky na vašich želaniach, ja od pracovného stolu odbieham k počítaču upravovať fotky. A do toho kopa prachu a vŕtania z prerábky nášho domčeku. V hlave plno nápadov, ktoré čakajú na realizáciu. Občas si želám, aby tie dni trvali dlhšie.

Mám na srdci toľko, čo by som vám chcela povedať. No začnime v tomto žurnáliku fotkou. Rozbehla som „kariéru“ fotografky. Jasné, z času na čas som niečo pre vás nafotila už pred šiestimi rokmi, keď Magaela vznikala, a za tie roky sa k vám dostal už nejeden môj záber. Ale teraz som to vzala vážne. Začala som fotiť profesionálne. Kúpila si techniku, foto pozadia, zriadila si doma ateliér. Som umelec a musím sa neustále posúvať, skúšať nové veci, hľadať nové obzory a skúmať hranice svojej umeleckej duše. A chcela som posunúť ďalej aj Magaelu.

Dôležitý je vlastný rukopis

No budem úprimná, ono to fotenie vzniklo trošku aj z nutnosti. Od začiatku som si uvedomovala, že to, čo výrobok predáva, to, čo vás na ňom prvotne upúta, je kvalitná prezentácia. Na fotkách som si od začiatku zakladala, oslovovala som kvalitných a profesionálnych fotografov, aby som vám našu tvorbu odprezentovala čo najlepšie. No náš umelecký svet je malý a často sa stalo, že jedna fotografka nafotila fotky nám i konkurencii. Poviete si oukey, a čo je na tom... no v dobe dátovej sa vďaka sociálnym sieťam informácie, fotky a videá šíria veľmi rýchlo a ešte rýchlejšie sa nám mihnú pred očami, prejdú nám len tak medzi prsty a nestihneme ich hlbšie analyzovať. Preto je pre značku dôležitý i vlastný rukopis fotografie. Viete, pozriete sa na fotku a už len podľa nej viete, ahaaa, tento venček je od Magaely. A práve preto som sa definitívne rozhodla vziať foťák do vlastných rúk a postarať sa o foto prezentáciu sama.

Ako to celé vlastne začalo...

Bol krásny augustový teplý večer, práve sa stmievalo a slnko zapadalo, moja mamina bola u mňa a hovorí mi: „Miška, chcela si ma nafotiť s dlhými vlasmi, tak poď ak chceš, lebo sa idem dať ostrihať.“ Rýchlo som na ňu navliekla nejaké oblečenie, schytila pár venčekov a nafotili sme sériu fotiek. Moja mamina, krásne svetlo v zlatej hodinke, v dlhých strieborných vlasoch kvetinový pletenec. Posielam prvé fotky našej Nike, hovorím jej, Nika, toto nemôžem pustiť do sveta. Toto ľudia nepochopia, nie je to divné? Behom pár minút však fotka zaznamenala enormný počet likov i komentárov. Srdce mi bilo, nechápala som, ako je to možné, no tešila som sa. A to bol ten zlomový okamih. Potom som už nechcela pustiť foťák z rúk.

Onedlho mi písala Jarka Wurll Kocánová, či neurobíme nejaké spoločné fotenie a či nemám nejakú zaujímavú modelku. Ponúkla som jej moju maminu a ona bola nadšená. Zhodou okolnosti sa blížilo 50. výročie svadby mojich rodičov a Jarka plánovala dať do ponuky i pánske košele. Tak vznikla ďalšia úspešná séria z Lomnického štítu s mojimi rodičmi. Pre maminu sme vyrobili špeciálnu partu vo farbách kroju od Jarky, ktorú môžete nájsť i v našej ponuke. Nuž a potom som sa už nedala zastaviť... len som fotila, fotila, skúmala svoje možnosti, experimentovala som so štýlom, hľadala sa v úprave.

Prvé úspechy a fotka vo Vogue

Po čase sa dostavili drobné, no pre mňa veľmi povzbudzujúce úspechy. Fotky sa stali fotkami dňa na rôznych populárnych foto stránkach a čoskoro prišla možnosť nafotiť editoriál pre medzinárodný Eloque magazín, ako aj možnosť uverejniť moje fotky na titulke časopisu Vitalita.

Absolvovala som tiež rôzne fotokurzy a workshopy s veľmi známymi a úspešnými fotografmi, ktorí boli pre mňa veľkou inšpiráciou a veľa ma naučili. Spomenúť môžem Petru Rosič alebo Lukáša Dvořáka, ktorý je veľkým menom vo svete módy a magazínov. Aj keď milujem prírodu a zbožňujem neobmedzené možnosti exteriéru, Petra ma naučila vidieť i ateliér inými očami a skúmať jeho možnosti.

Ako každý fotograf, i ja som túžila mať fotku vo Vogue... pravidelne, každý týždeň som nahrávala svoje fotky na portál talianskeho magazínu... celého pol roka... a... nič. Bola som smutná, pochybovala som o svojej tvorbe, no našťastie mám okolo seba ľudí, ktorí ma stále posúvajú vpred a nenechajú ma vzdať sa. Bolo to len nedávno, nahrávala som fotku s mojou maminou a hovorím si, tak, toto je posledná, čo tu nahrávam. Bola bez retuše, úprav, len surová fotka... a prešla. Bože, moja fotka vo Vogue!!! Denne tam pribudne 6000 fotiek od rôznych fotografov a veľmi nepravidelne vyberajú len zlomok z prijatých záberov. A zrazu tam bola... moja fotka. Búchalo mi srdce a tešila som sa ako malé decko. A potom prišla ďalšia...a ďalšia... už šesť mojich fotiek vo výbere Vogue. Ani vám neviem opísať, čo to pre mňa znamená. Som nesmierne vďačná. A naštartovaná. Po každom úspechu hľadám cesty, ako sa posunúť ešte ďalej, ako sa zlepšiť... a som nesmierne vďačná i za vašu podporu, za to, že sa vám fotky páčia. Za každý váš komentár a povzbudzujúce slovo.

Uverejnenie prvej fotky vo mne len potvrdilo, že i svet fotky sa mení k lepšiemu a prílišná vyumelkovanosť, excentrické úpravy a prehnaná retuš ustupujú do pozadia. Zelenú opäť dostáva prirodzenosť, krása bez prifarbenia, ktorá vychádza hlavne z vnútra človeka. Lebo to presne chcem zachytávať na svojich fotkách. Nechcem vyhladenú modelku, chcem na fotke zachytiť jej dušu, krásu vyžarovania. To je pre mňa to najdôležitejšie.

Preraziť je ťažké, ešte ťažšie nevzdať sa

Keď som začínala budovať kvetinový svet Magaely, nebolo to ľahké, ale vtedy ešte nebol trh tak presýtený kvetinovými doplnkami, čelenky či venčeky robilo na Slovensku len minimum ľudí. Neexistovali ani žiadne workshopy či rady ako preraziť v handmade svete. Začínala som od nuly a na všetko postupne prišla sama, učila som sa na vlastných chybách. A vybudovala som z neznámej Magaely značku. S fotkou je to oveľa, oveľa ťažšie. Fotografia je ako obraz, každý ju môže chápať inak, je to zrkadlo umelcovej duše a nie každý ju musí pochopiť. Trendy vo fotografii sa neustála menia, niečo iné sa páči nám na Slovensku, v zahraničí zas letí úplný opak. Je tu pretlak fotografov, ešte väčší než v kvetinovom svete, a tak vám asi nemusím hovoriť, aké ťažké je presadiť sa...

No odmalička som tvrdohlavá a idem si za svojim. Keď si postavím hlavu a vytýčim cieľ, idem za ním, aj keď ma to stojí mnoho síl, sĺz, pádov a pochybovania o sebe. Keď som sa rozhodla pre fotku, veľa som riskovala. Zakúpila som si techniku, ktorá stála nemalé peniaze. Nikto mi nevedel zaručiť, či sa mi tieto peniaze vôbec niekedy vrátia, a nie ešte, či si tým aj zarobím. Ale úspechom je myslieť pozitívne a veriť si, pracovať na sebe. Úspech nepadne len tak z neba a často mu predchádzajú chvíle zúfalstva. Dôležité je nevzdať sa v rozhodujúcej chvíli. Tak sa nevzdávam a pracujem ďalej. Hľadám nové obzory vo fotke i v kvetinovom svete Magaely.

Nie som ticho, len nestíham rozprávať

Fotka priniesla veľa aj pre samotnú Magaelu. Nie sú to len originálne produktové fotky s rukopisom, ale aj nové produkty, ktoré vznikli špeciálne pre shootingy. Môže sa tak ľahko stať, že budete majiteľkou venčeku, ktorý sa objavil na fotke vo výbere Vogue :) Tiež som si začala vyrábať a navrhovať vlastné oblečenie a pri tejto tvorbe mi napadlo vytvoriť pre vás špeciálne aplikácie na svadobné šaty z kvetov a perličiek, ktoré aj z jednoduchých šiat vytvoria niečo neprehliadnuteľné a výnimočné. Už ste si ich v našej galérii všimli?

Fotenia do môjho života i do života Magaely priviedli tiež mnoho úžasných ľudí a krásnych žien ako sú Kika, moja dvorná modelka, Ester či Veronika. Fotenia s nimi sú plné nápadov, smiechu a pozitívnych emócií, čo potom z fotiek rozhodne cítiť. Dievčatá sú nielen krásne, ale aj výnimočne ľudské, empatické a inteligentné. Sú i veľkou inšpiráciou pre vznik nových produktov.

Toľko toho na začiatok. Ak som vám zdá, že som ticho, tak len preto, že nestíham rozprávať, a stále na sebe pracujem, snažím sa pre vás zlepšovať a posúvať ďalej. Chcela by som vám teda teraz, keď som si uchmatla kúsok času, popriať krásne leto, veľa kreatívnych nápadov a odvahy prežiť svoje sny.

 

 

 

 

Redakční dovětek:
Jak jsme vám v MAGu slíbili, když budete pilně psát pěkné blogy, budeme ty nejzajímavější z nich vytahovat na oči širokému obecenstvu do MAGu. A jak jsme slíbili, plníme :-) Takže - pište blogy!